Od najstarších čias patril Turiec medzi oblasti pýšiace sa množstvom väčších a menších riek a potokov, ktoré sa hemžili rybami rozmanitých druhov. Bohatstvo riek lákalo miestne obyvateľstvo k rybárčeniu

V dávnejších dobách športové rybárstvo neexistovalo. Dokonca staré spôsoby lovu rýb by sa podľa dnešných zákonov považovali za pytliactvo. Ryby sa chytali do sietí, sakov, vrší, nabodávaním na bodce, omamovaním gebuľou, do rúk. Ulovená ryba bola korisť zaháňajuca hlad, alebo tovarom, za ktorý bolo možné utŕžiť zopár peňazí. Estetická, ekologická a emotívna funkcia lovu bola zatlačená do úzadia. Taká však už bola vtedy doba.

Prví športoví rybári, ktorí používali pri love udicu sa objavili v Turci okolo roku 1860. Chytali pstruhy a ako návnadu používali červíky. V roku 1890 sa aj v teplickom parku objavili rybári s udicou. Boli to dvaja mnísi z Kremnice. Lov rýb s udicou sa postupne stal záľubou i zábavou. Športový rybár už našiel pri vode omnoho viac, ako iba ulovenú korisť.

Niekedy začiatkom 20. storočia sa v hornom Turci objavuje chytanie rýb na umelú mušku. Túto novinku priniesli z Pešti vysokí štátni úradníci, ktorí chodili do Teplíc liečiť si liečiť rôzne neduhy a rekreovať sa.

Najvierohodnejšie svedectvá o dianí na potokoch poskytovali mlynári. V ich hlbokých náhonoch sa zhromažďovalo množstvo rýb, lebo stavidlá im bránili pokračovať v ceste. Od mlynárov vieme, že pred I. svetovou vojnou chodievali okolo ich mlynov len 2 – 3 rybári. Najčastejšie to boli zriadenci a sluhovia štátnych Rakúsko-uhorských úradov a chytali ryby pre svojich pánov.

Po vzniku prvej Československej republiky, maďarskí úradníci odišli z Teplíc a ich rybolovné právomoci prešli na miestne obyvateľstvo. Najskôr sa stali rybármi niekoľkí živnostníci, neskoršie sa pridali štátni zamestnanci českej národnosti, služobne preložení do Teplíc. V tomto čase bolo vTepliciach 8 – 10 rybárov. Väčšina z nich chytala na červíky, ale objavovali sa aj iné návnady, ako hláče, čereble a pĺže.

Lovilo sa na šnúry splietané z hodvábu a jednoduché kolieskové navijáky. Lepšie rybárske palice bývali zo samorostlého bambusu. Sem – tam bolo vidieť i palice vyrobené doma z liesky, alebo jaseňa na spôsob skladacích palíc.

Prvý rybársky spolok v Turci vznikol z iniciatívy Ľudovíta Fialu dňa 24.apríla 1919 za účasti 17 osôb. Dali si názov „Rybársky spolok v Turci“. Spolok viedol výbor s veľavravným obsadením:

Predseda Dr. Igor Dula Turčiansky župan

Námestník Ľudovít Fiala bankár

Pokladník Jozef Fábry obchodník

Spolok bol len pre majetných a chudobní rybári lovili na vyčlenenej časti revíru a volali ich „úsekári“

V 30. rokoch prekvapil Tepličanov rybár, ktorý pri love používal blinker a jednoduchý vrhací naviják firmy HUDSON – STIBUREK.

V období medzi vojnami nedošlo v počte Teplických rybárov k podstatnejším zmenám. Niekoľko členov odišlo, niekoľko pribudlo. Po vzniku tzv. Slovenského štátu v r. 1939, museli českí rybári z národnostného dôvodu odísť späť do Čiech.

V roku 1948 bol založený v Turčianskych Tepliciach Rybársky spolok. Založili ho Vladimír Gáži, Ivan Černák, Jozef Prokša, Jozef Geisbacher, Ladislav Šterba a Gusto Mišovec.V roku 1951 bol premenovaný na Ľudový rybársky spolok. Teplický revír bol spočiatku len malý úsek potokov v blízkom okolí Turčianskych Teplíc. Keď chceli Tepličania chytať na kremnickom úseku Žarnovice, museli zaplatiť 10Kč denne, neskoršie až 15Kč. Ročný nájomný poplatok sa pohyboval medzi 200 – 300Kč. Mlynári, ktorí chceli rybárom znemožniť prístup na svoje pozemky, vydražili niekedy revír aj na 1000Kč.V 1953 sa zákonom zrušilo brežné právo a licitácie revírov. Turčianskemu Rybárskemu spolku boli pridelené revíry Turiec od Ivančinej po Dubové a potok Žarnovica

Rýb bolo v teplickej Žarnovici kedysi neúrekom. Ulovenie 3 kusov pstruhov si vtedy vyžadovalo pol hodiny času a pár krokov chôdze. Teplickí rybári si vybavili výnimku na početnosť úlovku, keď mohli v jeden deň uloviť až 6 kusov pstruhov. Najťažší pstruh, ktorého chytil Ján Lettrich, bol ulovený v Žarnovici v r. 1930. Bol dlhý 73cm vysoký 22cm a vážil 5,07kg. Pstruhy vážiace 1 – 2 kg boli také časté, že ich v jednej sezóne mohol uloviť každý rybár.

1.júla 1960 bola Teplická organizácia začlenená do Martina a Teplickí rybári sa stali obvodnou organizáciou.V 60 tych rokoch mala Teplická organizácia od 30 do 40 členov. V 70 rokoch sa stav členov prehupol nad 50. (Napríklad v r. 1971 bolo 52 členov, ktorí chytili 290 pstruhov a 127 lipňov o váhe 93kg, 14 kaprov – 20kg, 115 lieňov – 31kg, 136 jalcov – 75kg, 419 podustiev – 261kg, 12 úhorov – 7kg, 30 šťúk – 44kg.) A v roku 1978 to už bolo vyše 100 členov. V 80 rokoch členská základňa postupne narástla až blízko k 200 členom. ( Napríklad v roku 1986 mala organizácia 184 členov a v tomto roku ulovili na pstruhových vodách 2270 ks rýb o váhe 812kg a na mimopstruhových vodách 1786 ks rýb o váhe 2321kg. Rozpočet organizácie sa pohyboval okolo 500 000Kčs.)

21.júl 1990 bol veľkým míľnikom v živote organizácie. V tento deň sa konala ustanovujúca členská schôdza novovzniknutej MO SRZ Turčianske Teplice. Od roku 1991 sa Teplickí rybári opäť osamostatnili a začali hospodáriť samostatne. Prvá členská schôdza MO SRZ sa potom uskutočnila 9.2.1991 za účasti 216 členov.

V súčastnosti sa počet členov pohybuje približne okolo čísla 500 aj s mladými rybármi. Taký vysoký počet rybárov vytvára veľký tlak na naše vody a tým aj vyššie nároky na hospodárenie. V rámci hospodárenia na našich vodách zveľaďujeme prírodné bohatstvo, chránime životné prostredie a vychovávame našich rybárov k športovému rybolovu.